Nezabudnuteľný Šermiarsky ples Olomouc 2020
Zdravím Ťa, druhý diel zo Šermiarskeho plesu je tu! Ak si ešte nečítal prvý diel toho, čo sa odohralo na tejto super akcii, určite neváhaj, klikni sem a prečítaj si úvod toho všetkého diania. Potom sa vráť späť na tento článok.
Ešte než začneš čítať, dovoľ mi Ťa pozvať na víkendovú akciu, ktorá sa koná okolo 13. marca v Prahe. Akcia je určená pre mužov a jedná sa o kurz na tému ako porozumieť ženskej psychológii a nielen to. Viac tu. VAROVANIE: kurz nie je určený pre mužov, ktorí chcú túto znalosť „zoznamovania a oslovovania“ zneužívať pre svoje potešenie na úkor zranenia ženy. Vieme, čo ovládame, vieme, že dokážeme pomôcť, vieme, že čo učíme, je zbraň, ale nechceme, aby touto zbraňou niekto niekomu ubližoval. Preto ak sa chceš kurzu zúčastniť s dobrým úmyslom, si vítaný.
čas: 20:10 Kebabáreň Olomouc, oslovenie mladých slečien
Blade: Tento muž robí fakt skvelé tortily, vidím, že si vyberáte, naozaj ich môžem odporučiť – mrknem a nejako si všetci navzájom pozeráme do očí. Muž zo Sýrie mi podáva do ruky tortilu a ja mu poďakujem.
Dievčatá sa uškŕňajú a smejú.
„Jééé, ďakujeme za tip, my vieme, že tu robia najlepšie tortily, preto sme tu“ Usmievajú sa a niektoré si tortilu kupujú.
„Idete niekam na disco? Lebo ak áno, tak to je chyba, pretože je tu neďaleko šermiarsky ples a je tam fakt skvelá atmosféra, čo viac, energická hudba, na ktorú sa dá vyzvať žena k tancu“ 🙂
Odchádzam, nemám čas tu stráviť celú dobu, noc ešte poriadne nezačala a ja sa teším, keď spoznám nové tváre. Môj Tieň sa nemôže dočkať.
„Chlape, skvelá hudba, maj se pekne. Baby, užívajte večer a moc neblnite, viete, že je po večerníčku.“
Po týchto slovách som kabátom rozvíril pidi prach, ktorý sa tam nachádzal/nenachádzal. A len čo som to dopovedal, zmizol som ako tieň pod pouličnou lampou.
Z diaľky som len započul ich volanie: „JÉÉ, ahooj, maj sa, niekedy zas“
ČAS 20:15
Stretnutie s bezdomovcom
A je to tu, vonku krásne, chladné nočné počasie a ulicou, ktorá je sem tam osvetlená pouličnou lampou, ja kráčam.
Vidím v diaľke bráchu, ktorý má na sebe červený varkoč, v ruke cigáru a volá na mňa.
Než však k nemu stihnem prísť, zastaví ma iný muž, otrhaný, malý, snáď o niečo vyšší než hobit.
„Chlape, máš cigáru„? Prstami mi naznačuje imaginárnu cigaretu, ktorú akoby fajčil. Možno si myslel, že asi nie som Čech.
„Chlape, prepáč, ale ja nefajčím, takže cigarety nemám“, poviem mu kľudným a úprimným hlasom. A pokračujem ďalej za svojim bratom, ktorý čaká, kým ho zaregistrujem a spokojne si fajčí svoju naozaj dlhú cigáru. Muž 2 medzitým zmizne.
Nechápem, ako tie chladné večery v zimnom období môžu vydržať. Vôbec by mi za to nestáli tie drogy, alkohol a to všetko zlé, aby som sa dostal na ulicu.
Nastáva bratský pokec pred budovou plesu, baby a baby a baby. Stále tá istá téma. Niekedy by som sa rád namiesto o dievčatách bavil o niečom inom, napríklad kedy zase podnikneme šermiarsky tréning lesošermu. Alebo o nasledujúcej akcii, ktorá sa koná v Oskave, Retro párty 2020, ktorá bude 28. marca. A tak rôzne.
„Fando, ako to bude, tak to bude, som ti minule hovoril, že je treba robiť niektoré veci už na začiatku a byť sám sebou, stáť si za tým a nepoľavovať, potom to dopadne tak, ako to dopadá práve teraz.“ Hovorím a jem spokojne tortilu počas desaťminútového čakania na Klárku.
Čo mi osud teraz pripravil, bol som v šoku
Brata s jeho milou som nechal dole pred budovou, nech sa v kľude rozprávajú, aj tak som stratil celkom dosť času.
Kráčam k môjmu stolu a vidím aj stôl, kde má rezerváciu moja rodina. Sedí tam aj ďalší, mne neznámy pár, plus sediaca žena, ktorá sa s nikým nebaví a spokojne pozerá na práve hrajúcu kapelu. Nevenoval som hudbe moc pozornosť, žena vyzerala presne tak, ako ju opisoval brat Fanda. A musím povedať, že sa mi páčil jej kostým a odtieň vlasov, nehovoriac o čisto bielej pleti.
(To, že táto momentka je vyfotená, je úplne veľká náhoda)
Kráčam k stolu, vidím voľné miesto k tomu sa presadiť, docela výhodné, pretože je kúsok od dievčiny, s ktorou sa práve chystám zoznámiť.
„Ahoj, ja a brácho sme riešili, či náhodou nie si organizátorka tejto akcie, pretože ak áno, tak si ju skvele usporiadala.“ 🙂
„Ahoj, nie, nie som“ so záujmom mi odpovie. Pozriem sa na pár, ktorý sedí oproti nej.
„A tak odkiaľ sa poznáte? „
„Nepoznáme sa“ odpovedá blonďatá žena.
„JOO, AHA, TAK SA ZOZNÁMTE, mimochodom, som Michael.“ Podávam ruku mužovi, potom jeho asi žene a na záver ryšavke.
Potom nastalo rozprávanie o tom, kto má aké meno a odkiaľ sa poznajú.
Ryšavka je tu sama, určite sa jej bude páčiť, keď ju zoznámim so svojou partiou, aj keď už som tu najskôr dnes večer tiež sám. S párikom oproti sme si tiež dosť pokecali. Priskočila za nimi dievčina, volala sa Míša, s tou som sa tiež zoznámil, mala dosť sympatický úsmev. A tie šaty, ktoré si vraj robila sama, skvelé. Až tak skvelé, že nás spolu ten pár odfotil.
„Míšo, teda, docela nám to na tej fotke pristane, potom urobíme ďalšiu, teraz musím ísť k stolu, neskôr si pokecáme“. Po týchto slovách odchádzam. „Jasné, musíme pokecať.“ Zaznejú slová, keď kráčam od fotenia ku stolu.
„Jani, neviem ako ty, ale ja si idem dať pivo, tak sa môžeš pridať.“
„Ja som to pivo dopila, ale jo, rada sa pridám.“ Spokojne prikyvuje, zdvíha sa od stola a ideme spolu k pípe. Cesta tam je trošku dlhá. Tak som prepadol sympatickú fotografku a požiadal ju o našu spoločnú fotku. Potom sme pokračovali.
„Vieš, máš fakt pekné šaty, ty chodíš na šermiarske akcie?“
„Nechodím, ale lákalo ma sa takého plesu zúčastniť, tak som tu.“
“ A POZNÁŠ TU NIEKOHO?“
„NIE. SOM TU ÚPLNE SAMA“
„Už nie si, už som tu ja, so mnou nikto nie je sám.“ 😉
Rada na pivo je celkom dlhá. Janička už bola v rade a ja som pár jedincov pustil. Čo sa stalo bolo to, že som sa zakecal s inou dievčinou, vlastne už si ani nespomínam, s ktorou to v tú noc bolo.
Pri stene stoja dve dievčatá, jedna z nich, s odtieňom vlasov špinavá blond, má na krku foťák. Oproti nej v larpových šatách bolo dievča, ktoré malo dosť pekné červené líca. Nebolo moc čo riešiť, bol čas vyraziť.
Vidím, že Janička tam kecá s nejakým iným mužom, nevadí mi to. Veď nech sa baví.
Idem smerom k dievčatám. „Pozerám, že tu máme ďalšiu fotografku, ty fotíš, a ty si určite jej asistentka.“
Pri týchto slovách držím krígel piva pri tele na úrovni môjho pásu.
„Nie, nie, len Lucinka fotí, sa tu tak rozprávame.“ Obe sa usmievajú, zjavne ani moc nevedia, čo si o mne majú myslieť.
„Jo tak fotografka sa mi tu hodí, teraz som jednu stretol, poznáte sa?“ Pozriem sa na Lucinku.
„NIE, NIE, ja tu nikoho moc nepoznám, ja som Barčina spolužiačka na strednej, a dostala som sa sem len náhodou, vlastne ma sem dostala, aby som tu fotila“
„A už si nafotila nejaké fakt dosť zaujímavé fotky?“
„Nie, ešte nie, som tu chvíľku, tak potom budem viac fotiť.“
„Ste tu dve, tak nech Lucik fotí a Barča naháňa ostatných, nech sa nechajú fotiť“
Barčis odpovedá: “ Ja by som rada pomohla, ale robím tu pri bare a pomáham v kuchyni, takže nestíham.“
Nastala dlhá, asi päťminútová debata o larpe, o nás troch, o štúdiu. A tak ďalej. Máme spolu pár fotiek a pokec za sebou. Miznem, rozlúčim sa tým, že sa s oboma objímem. Janička mi medzitým zmizla, idem k nášmu stolu a vidím, že tam sedí. Beriem ju za ruku a ideme tancovať.
Tanec oslobodzuje myseľ od napätia
Otočka tam, otočka sem, púšťam jej prsty a nechávam ju tancovať samu. Pri stene vidím stáť jedno dievča, mala výrazne namalované pery, štíhla, mladá dievka. Len som ju námatkovo zaregistroval. Viac sa venujem tancu a hudbe. Tancujeme s Janičkou, občas sa tam objaví aj brat, ktorý tam tiež poskakuje ako ja, viď fotka.
„Jani, idem sa ku stolu napiť, môžeš ísť tiež.“
Ani sa jej nepýtam, či ide, či nejde a odvádzam si ju k stolu, kde sa nejakú dobu rozprávame.
Stála tam sama pri stene, bude to hriech nechať ju tam čakať
Mierim k nej, viem, že spolu budeme tancovať.
„Čo ty tu tak sama asi robíš?“ Spýtam sa zo slušnosti, aj keď moc dobre viem, na čo čaká.
„Počúvam, ako hrajú“ odpovie a usmeje sa.
„Tak to teda nie, hudba sa môže počúvať, ale tu sa počúva aj tancuje!“
Beriem ju za zápästie a odvádzam si ju na parket.
Otočka tam a otočka sem, pri každom tanečnom pohybe, kde sme v tesnej blízkosti, aby sme sa počuli, sa rozprávame a pokladáme otázky a smejeme sa.
Je fajn sa spolu rozprávať, študuje vysokú, tiež mierim vysoko.
„Občas píšem články, tak tam napíšem aj o tebe, ak budeš dobrá a… vieš ty čo?“
Beriem ju za ruku a odvádzam si ju k baru, kde ju pozývam na dva malé poháriky medovinky.
„Dostal som na ňu chuť..“
Ideme sa postaviť k stolíku. Rozprávame sa, počas toho prejde okolo fotografka Lucik, tak ju požiadam o fotku našich rúk.
„Lucik, veľa z nás si fotí tváre, ale vyfoť nám ruky, dám ich do článku ako zaujímavosť.“ Smejeme sa, je skvelá nálada.
„A keď si tu sama, ako sa ti podarilo sa sem dostať?“
„Ale nie, nie som tu úplne sama, ja som speváčka, spievala som tu.“
pokračovanie nabudúce Hle
Už sme na konci druhého dielu príbehu toho, čo sa odohralo na Šermiarskom plese Olomouc 2020, ktorého sa zúčastnil muž z dediny. 🙂 Ak sa Ti tento článok páčil, budem rád za zdieľanie, poprípade určite bude stáť za to povedať priateľom, že niečo ako šerm akcie existuje, vytvoriť si skvelý kostým a zúčastniť sa týchto historických, alebo fantasy akcií. Tiež prijmi moju pozvánku na kurz, ktorý uskutočňujeme už čoskoro. Preto neváhaj a prihlás sa. 🙂
Akci uspořádal: Non Sancti
Odkaz na 1. díl tohoto článku.
Odkaz na 3 díl tohoto článku (se připravuje)
Sestra se vsadila, vyhrála luk. Já taky vyhrál… ….Zaručeně skvělý večer. Pokračování příště 🙂
Tretí diel článku už čoskoro.