Šermiarsky ples Olomouc 2020, na ktorý sa nedá zabudnúť!
Prvá časť tohto príbehu
Cesta plná prekážokJe to opäť tu, už pár mesiacov som nenapísal nejaký inšpiratívny príbeh ako sa zoznamujem, kde trávim svoj čas, čo prežívam a ako premýšľam, keď som v teréne. Tak sa týmto inšpiruj a prečítaj si moje postupné kroky. Prečítaj si, čo vymysleli organizátori na šermiarskom plese a veľa ďalšieho. Preži príbeh z pohľadu prostého fantasy šermiara z malej dediny Oskava.
Tak čítaj a inšpiruj sa mojim príbehom.
Píše sa rok 2020
sobota 8.2.
Je krásny sobotný deň a ja zatiaľ nemám žiadny plán, moje práce na dnešný deň sú dokončené a prípravy na nasledujúci víkendový kurz, ktorý sa koná v Prahe, sú rozbehnuté v plnom prúde.
Napadá ma myšlienka zúčastniť sa akcie, ktorá sa koná v Olomouci. Ide o skvelý šermiarsky ples, ktorý organizuje Non Sancti – šermiarsky spolok Olomouc.
Skoro by som zabudol, že sa táto akcia koná práve dnes, našťastie mi to však moja sestra a brat pripomenuli a dodali, že oni sa tiež zúčastnia. Nebolo čo riešiť, okrem poriadnej prípravy. Tú som nechcel podceniť a tak som sa naložil po 16 hodine do vane. Oholil som si tvár, ako to len išlo, pretože ženám sa páči upravená tvár a pokúsil som sa do 17:00 stihnúť obliecť a mať všetko pripravené. V tom zhone som si až v aute uvedomil, že pri sebe nemám peňaženku, kartu aj peniaze som nechal v práci. Super, dosť dobre mi to začína.
Našťastie mi bol strýko ochotný požičať tisíc korún a ja som tak mohol vyraziť na ďalšie moje dobrodružstvo.
Pohodlne sa usaď, zapni si túto skvelú muziku a ponor sa do šermiarskeho plesu, ktorý sa koná iba jedenkrát za rok v Olomouci. Zároveň tiež prijmi moju pozvánku na akciu, ktorú my konáme tiež len jedenkrát ročne. Odkaz tu.
V Šternberku som bol okolo 18:00, ďalej už moja rodina autom nešla, išli sa zúčastniť modlitieb v miestnom šternberkskom kláštore. Bohužiaľ som nestihol vlak. Nedalo sa nič robiť a tak som zavolal svojmu priateľovi, ktorý ma vždy ochotne za pár korún odvezie kam len budem chcieť.
V Olomouci som bol okolo 18:30, akcia začínala okolo 19:00.
Môj plán bol zatiaľ jasný, počkať na moju sestru a dvoch milých chlapákov, môjho švagra a brata. Veľmi dlho som na nich na vlakovej stanici v Olomouci nečakal, prišli za chvíľu. Bolo treba ísť električkou na zastávku, kde sa koná ples. Cestou rozprávam historku, ako som mal kedysi v Olomouci schôdzku s jedným dievčaťom a išli sme bez lístku električkou. Chytil nás revízor a obaja sme prišli o 700 Kč. Čo sa dá robiť, sranda bola. Historka pobavila a ja som v diaľke zbadal dve špinavo-blonďavé dievčatá, čo sa spolu bavia…
Ideálna možnosť k osloveniu, vyzerajú, že idú tiež na ples a nikdy nie je od veci mať tam už nejakých známych. Prídem bližšie, jediné, čo ma napadne je, že poviem to, čo cítim: „Teda dievčatá, vám ten účes pristane, tak ako mne!“ 😉
Obe bytosti sa na mňa otočia, jedno z dievčat sa červená a druhé s veľmi extravagantným účesom vyprskne od smiechu. Nenechám nič na náhodu a pozerám sa obom do očí. Vtom mi to došlo. Červenajúca sa bytosť nie je dievča, ale muž, respektíve oholený sympaťák chlapec. Potom nastala krásna debata o tom, ako sa veľa mužov nechá nachytať na jeho vzhľad. Debata bola skvelá a ja som tých dvoch veľmi rád spoznal. Bola to sranda a ja som si svoj omyl nebral k srdcu, koniec koncov, každé moje zoznámenie sprevádza plno omylov.
„Sme tu Míšo, vystupujeme“ povedala mi sestra, a tak bolo treba vystúpiť pred budovou a porozhliadnuť sa. Skvelý pocit, bol som tu aj minulý rok a bolo to tu skvelé! Uvidím, čo mi osud tentokrát pripraví.
Nadýchnem sa chladného februárového vzduchu, v myšlienkach sa teším, keď sa budem zoznamovať, spoznávať nových ľudí a výborne si zatancujem. Tiež dúfam, že tu aj tento rok budem počuť kapelu Emerald Shine, ktorá tu hrala minulý rok. Odkaz na jednu ich pieseň máš tu. Podľa niektorých účastníkov sa na šermiarsky ples moc nehodí, ale mne sa to minulý rok veľmi páčilo ako spestrenie záveru večera. Uvidím teda čo nastane tentokrát.
Kráčam po schodoch, nemám v ruke žiadny lístok, rezerváciu som si nezaplatil. Usmievam sa na okoloidúcich ako to len ide a kývnutím hlavy dávam zdvorilo jasne najavo, že sme všetci na tej istej vlne, ktorá je radostná a plná očakávaní.
Na prvom poschodí pri schodoch vidím stolík, notebook a dvoch sympaťákov, ktorí predávajú lístky na ples. Zdvorilo mi predávajú lístok za 250 korún, dávame sa spolu do reči a vyberajú mi pri tom miestenku k stolu, pri ktorom zakotvím. Budem pri plno obsadenom stole, kde nikoho nepoznám. Super, v hlave mi naskočí radosť – s úškrnom si poviem: „Skvelé, rád spoznám niekoho nového“. Beriem si lístok, idem si hľadať ten stôl. Moja rodina už je fuč, zjavne pri svojom stole. Nevadí mi to, moje ciele sa aktualizovali na:
-Nájsť môj stôl.
-Spoznať nových neznámych
– Ísť na wc
Idem teda nájsť sálu, kde mám miestenku. Kráčam dlhou a veľkou chodbou, miestnosti vyzerajú ako vo veľkom kláštore, všetko dohromady na mňa robí výborný dojem. Okolo mňa prechádza veľa bytostí mne podobných, rôzne kostýmy z rôznych storočí, zatiaľ čo ja som skôr taký prišelec fantasy. Nevadí mi to, kochám sa, POZERÁM sa a hľadám to miesto. Vedel som, kde to miesto zhruba mám, ale schválne som išiel tou najdlhšou trasou ako to len išlo, z dôvodu spoznania možno niekoho nového a zaujímavého.
Druhá časť
Vidíš svoj cieľ
Prejde mi táto myšlienka, kráčam k stolu, hudba ešte nehrá, skupinky mladých zamilovaných sa okolo mňa mihajú, je nás tu dosť. Veľa pekných kostýmov, zaujímavých účesov a originálnych štýlov. Táto akcia bude skvelá.
Približujem sa k stolu, vidím tu Káju, dievčinu, ktorú poznám už z predošlých akcií, má pri sebe svojho manžela, plus aby to nebolo málo, súčasťou stola sú ešte dva ďalšie páry. Bolo viditeľné, že sa medzi sebou nepoznajú a bolo treba to zmeniť. Kto iný než práve ja to urobí… možno alkohol, ale ten pôsobí pomalšie, ja budem rýchlejší.
Podávam všetkým ruku. „Ahoj, volám sa Michael, vás teda vôbec nepoznám, ste miestni?“, pýtam sa zvedavo. „Nie, ja som Slovenka a toto je môj priateľ“, odpovedá mi mne neznáme dievča. Podám si ruku aj s jej milým a následne s každým, kto tu je. Skvelý stôl troch párov mladých a ja jediný nezadaný. Nevadí mi to. Zoznámim ich všetkých medzi sebou a pokladám skupinové otázky. Je treba na skupinu urobiť vždy dobrý dojem a byť prijatý, byť braný ako priateľ akcie, než nehovoriaci čudák. Super, aj keď som introvert, túto akciu som zvládol v pohode, teraz môžem ísť na toaletu. „Ospravedlňte ma, na chvíľu sa odlúčim a potom sa vrátim“. (Nevedel som, že im klamem, už som sa pri stole neukázal, bol som už potom zaneprázdnený viac, než som si myslel).
Na toalete vidím svojho brata, nastala teda taká tá super debata súrodencov pri pisoároch. Rozopínam si zips, vyťahujem si svoje sympatické náradíčko, robím svoju potrebu a vnímam brata, ktorý je v úžase z celej akcie.
„Michal, predstav si, u nás pri stole je jedno dievča, dosť pekná ryšavka… Páni, mám pocit, že je od organizátorov, sedí tam úplne sama a s nikým sa nebaví!“
„Ako vieš, že je od organizátorov?“
„Neviem, ale myslím si to, keď tam sedí sama“
To sa mi nejako nezdalo.
„Fando, je naprd si domýšľať, či je, či nie je, musíš sa jej spýtať“
„Áno, máš pravdu, dám si vonku cigaru, počkám na svoje dievča, ktoré príde z práce a potom to možno zistím. To by bolo, aby som to nezistil“
„Jasné brácho, musíš. Vieš čo? Zájdem s tebou von, pokecám s tebou chvíľu, pôjdem navštíviť Turka a kúpim si tam tortillu“
Oklepem si svoje náradíčko, idem si umyť ruky a kráčam vo svojom temnom čiernom kabáte a v ťažkých topánkach von, spolu s mojím bratom.
Brat si zapaľuje cigaru, nastáva debata o bežných témach. O čom inom, než o dievčatách, ktoré už brat na akcii videl, a ktoré sa mu páčia. To mne sa páči každá bytosť a duša. „Vieš čo, Michal? Ja teraz musím počkať na Klárku, takže tú ryšavku teraz nemôžem osloviť, keď tu budem mať Klárku“.
„Jasné, môžeš brácho. Vieš čo, ja idem za tým Turkom na tortillu a potom pokecáme, mohol si ísť tiež, ale čakáš na Klárku, tak počkaj tu.“
Odchádzam, smer temná ulica a hľadám pána Turka, aby som si dal tortillku.
Tretia časť
Turek nájdený
Dávam si tortillu, Turek má na sebe metalové tričko kapely Slipknot. Palcom hore ho chválim a hovorím: „Teda, ty máš štýl, chválim tričko“.
„Sorry, ja nierozumiem ja ne turkey ja siran“
„Siran? Aha, myslíš Sýrčan?“
„Yes, yes, Sýrčan“.
Pokyvuje hlavou a pýta sa, čo si dám. Objednám si tú tortillu. Chce za ňu 80 kč, dávam mu 90 kč a hovorím, nech mi spraví maxi.
„Yes, yes, maxi, bude“.
Odloží svoje vyrábanie tortilly, na notebooku stíši tu otrasnú rádiovú muziku a zapína tam metal. To ho ešte viac chválim a hovorím, že je to drsný týpek. Pokyvujem spokojne hlavou. V miestnosti vnútri kebabárne sedí mladý pár, ktorý vyzerá, že nevie, čo si o mne majú myslieť.
Otvárajú sa dvere a do kebabárne kráčajú štyri mladé dievčatá.
Super, bez zaváhania reagujem a hovorím….
Prvý diel tohto príbehu je na konci, nezúfaj, už čoskoro bude druhá časť. Než ale vypneš tieto stránky, neváhaj sa mrknúť na akciu, ktorá sa čoskoro koná v Prahe, jedná sa o zoznamovanie, o reč tela, o akciu, kde sa téma zoznamovania so ženou preberá do hĺbky. Viac tu na tomto odkaze.
Verím, že sa ti tento článok, prvý diel, páčil. Ak si to teraz zvládol, priprav sa, že druhá časť bude lepšia a tretia časť najlepšia. Tento príbeh, ktorý píšem, nemá byť chválením mojich zážitkov, ale inšpirácia. Inšpirácia k tomu, ako sa aj ty môžeš zoznamovať a spoznávať nové, ale nie kvôli ženám, ale kvôli sebe a pre seba.
Šermiarsky ples Olomouc 2020, Inšpiruj sa týmto príbehom.
Následující článek, zde. (2 díl)
Akci uspořádal:šermířský spolek Non Ancti
